Osudu sa nevyhneš, či si človek a či vtáčik

Príjemný nedeľný deň, slniečko svieti. Všetky okná mali svojich nájomníkov na toto pekné obdobie. Iba niektorí buď pozhadzovali hniezda lastovičiek, alebo sa stihli predpripraviť pred ich príchodom a poumiestňovali nad okná igelity, ktorých sa lastovičky báli a nedovolili si tam stavať hniezdo ako obvykle. My sme  igelity nepripevnili a zhadzovať hniezda počas hniezdenia nám prišlo nehumánne a kruté. Ono by to vlastne ani nevadilo, že tam majú svoje dočasné bývanie, len keby toľko nešpinili na obloky a vonkajšie parapety. Polievka sa pomaly dovára, gazdinka si otvára okno, krája petržlenovú vňať. Už už ju chce vsypať do polievky, keď zrazu do kuchyne vletí lastovička a hodí sa do hrnca s polievkou akoby to bol jej vytúžený kúpel počas veľkej horúčavy. Gazdinka už vidí iba vytŕčajúci chvostík z vriacej vody.Aj takto smutne končia životy zvierat. Nešťastie nechodí po horách, ale  po ľuďoch a v tomto prípade sa mu nevyhol ani tento malý operenec...