Krmivo, ktoré ma poznačilo na celý život

Mojej Korele som kupovala krmivo v takých malých plastových kýblikoch, ktoré som si skladovala v úložnom priestore mojej postele. Po istom čase som si všimla, že po izbe sa mi kde - tu vyskytne akýsi divný chrobáčik. Asi prilieza cez okno. Jedno ráno sa zobudím, vstanem a začnem si postieľať, no zrazu bol ten hmyz všade. V perinách, na podlahe, na stene. Strašne som sa zľakla, lebo ja sa veľmi bojím akéhokoľvek hmyzu a začala som pátrať, odkiaľ sa nečakaný hostia vyskytli. Zistila som, že vyliezajú z toho kýblika plného krmiva. V mojej izbe to vyzeralo ako z hororu. Všade malý chrobák. Otras, bŕŕŕ a ešte neviem čo. Nemohla som sa tých návštevníkov zbaviť štyri dni. Izbu som aj na tento čas opustila. Z odbornej literatúry som sa dozvedela meno tohto škodcu - zrniar čierny - nebezpečný hlavne v skladoch, samičky vyžerú v obylných zrnách kanálik, nakladú doň vajíčko a uzavrú ho múčkou, ktorá vznikne pri jeho vŕtaní, zlepenou slinami. Teraz sa síce na tejto príhode smejem, no vtedy som to prežívala veľmi dramaticky, priam depresívne. Dlhý čas potom som ešte skúmala izbu a opatrne sa v nej pohybovala, veď čo ak mi nosálik (tak som si nazvala ten hmyz) spadne na hlavu alebo mi v noci vlezie do úst...